„Sviatosť je viditeľný znak založený Kristom, ktorý sprostredkuje neviditeľnú milosť.“
Viditeľné sviatostné znaky dostávajú svoj charakter – čiže posväcujú – slovom viery, ktoré sa po každý raz vyslovuje nad príslušnou vecou. Pretože sviatosť je viac úkon ako vec.
Sviatosť je na jednej strane symbolickým konaním. Na druhej strane je aj účinným prostriedkom sprítomňovania milosti Ježiša Krista.
Sviatosť krstu
Krst je prvá sviatosť, ktorá uvádza do kresťanského života. So sviatosťou birmovania a Eucharistiou tvorí iniciačné sviatosti (sviatosti
vstupu do kresťanského života). Latinský výraz baptismus je z gréckeho „baptizein“ (ponoriť, vstúpiť). Človek vstúpi do Ježiša – ponoril sa doňho.
Slovo krst je staroslovanského pôvodu. „Kristiť“ (pokristiť sa, stať sa Kristom, začleniť sa do Krista) lepšie vyjadruje krstné tajomstvo – to, čo sa v krste udeje s človekom.
Žiadosť o krst dieťaťa nahlasujú osobne na farskom úrade LEN rodičia dieťaťa (stačí jeden rodič). Vo Farskom kostole sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste sviatosť krstu vysluhujeme druhú nedeľu v mesiaci o 8:30 a štvrtú nedeľu v mesiaci o 11:00 vo sv. omši alebo podľa aktuálnych oznamov. Krstné náuky bývajú vždy v sobotu pred krstom o 9:00 na farskom úrade.
Krstným rodičom môže byť osoba, ktorá má minimálne 16 rokov, už prijala sviatosť birmovania a je buď slobodná, alebo žije vo sviatostnom manželstve.
Sviatosť zmierenia
Pokánie (gr. metanoia, lat. paenitentia) sa odvodzuje od „kajať sa“, čo znamená obrátenie sa človeka od zla k dobru, od hriechu k čnosti (porov. Múd 12, 10: „Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť, trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie“). Sviatosť pokánia je najvyšší a najúčinnejší znak Božieho odpustenia prostredníctvom Cirkvi, ktorý nám dal Pán Ježiš.
Dotyk Božieho milosrdenstva môžete zažiť pol hodiny pred každou sv. omšou okrem nedele. Počas prvopiatkového týždňa sa vysluhuje ako zvyčajne, ale aj počas sv. omší, a okrem toho vo štvrtok a piatok už od 15:00.
Sviatosť Eucharistie
Výraz Eucharistia sa skladá z gr. slov: eu (dobrý) a charis (dar) doslova „dobrý dar“. Ale gr. „eucharistein“ znamená „ďakovať“. Prvýkrát bolo toto slovo v náboženskom zmysle použité v Didaché (o. r. 100).
Eucharistia je tretia sviatosť kresťanského vstupu a ukončuje kresťanské zasvätenie (porov. CIC kán. 842 § 2). Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (Lumen gentium 11; porov. CIC kán. 897). Všetky ostatné sviatosti ako aj liturgia slúžia Eucharistii, pretože Eucharistia obsahuje samého Krista (porov. Tomáš Akvinský, Theologická summa III, 65, 3).
Šesť sviatostí nám dáva Božiu milosť, no len jediná – Eucharistia – nám dáva aj Darcu a Pôvodcu milosti - Boha.
Duchovné sväté prijímanie
Duchovné sväté prijímanie je súkromný úkon nábožnosti, jeho oficiálne korene siahajú do r. 1000. Duchovné prijímanie je túžba, ktorou sa Sviatosť Oltárna neprijíma skutočne, ale len v duchu. Duchovné prijímanie sa odporúča najmä tým, ktorí kvôli nejakej prekážke nemôžu prijať sviatostné Kristovo telo a krv. Duchovné prijímanie nie je sviatosť.
Kongregácia pre náuku viery dňa 6.8.1983 odobrila prax duchovného svätého prijímania a vyhlásila, že títo – duchovne prijímajúci – vedení hlbokou túžbou po sviatosti a v modlitbe spojení s celou Cirkvou prijímajú ovocie Eucharistie.
Znamená to, že je možné aj mimosviatostne získať účinky Eucharistie. Pravdaže, nie všetky, pretože reálnu sviatostnú prítomnosť Krista nemôže nahradiť žiadna milosť. A tiež preto, že duchovné sväté prijímanie účinkuje ex opere operantis, skutočné sväté prijímanie účinkuje ex opere operato.
Prvé sväté prijímanie býva každoročne po Veľkej noci. Udeľuje sa na viackrát, vždy v nedeľu žiakom 3. ročníka základných škôl. Deti absolvujú aj formačné dni v CVČ sv. Jakuba. Pre rodičov sú pripravené tiež spoločné stretnutia s kňazom. Sviatosť Eucharistie môžu všetci veriaci prijímať pri každej sv. omši, pri vysluhovaní sviatostí, najviac však 2 razy za deň. Na prijatie sviatostí uvádzania do kresťanského života sa môžu prihlásiť aj dospelí, ktorí niektorú z nich alebo všetky v minulosti nemohli prijať z rôznych dôvodov. Prebieha individuálne s kňazom po vzájomnej dohode.
Sviatosť birmovania
Birmovanie spolu s krstom a Eucharistiou tvorí jeden celok – iniciáciu – čiže vstup do kresťanského života (porov. Justín, Apológia 65, 1; CIC kán. 842 § 2). Birmovanie sa dlhé obdobie vysluhovalo spolu s krstom. Krstili sa – a teda aj birmovali – predovšetkým dospelí.
Pojem birmovanie je z lat. firmo, firmáre; confirmo, confirmáre - posilňovať, upevňovať, zakladať. Tento výraz ustálil Prvý oranžský snem r. 441. Predtým sa birmovanie volalo pečať, zdokonalenie, zavŕšenie.
Vysluhuje sa každý rok. Prihlásiť sa môžu žiaci 9. ročníka a starší. Príprava prebieha približne dva roky. Kňazi a animátori sa vám venujú na mládežníckych sv. omšiach v nedeľu o 11:00 a v piatok o 17:00 vo farskom kostole. Počas piatkových stretnutí v skupinkách, na víkendových duchovných obnovách, zážitkových stretnutiach ako adventný večer, alfa deň, dobývanie Božieho kráľovstva, výletov a iných akcií pre mladých.
Sviatosť manželstva
Sviatosť manželstva je druhou stavovskou sviatosťou pre dobro spoločenstva.
Manželstvo je právne uznané spoločenstvo života medzi mužom a ženou. Sväté písmo sa od začiatku vyjadruje o manželstve pozitívne. Pán Boh ustanovil prirodzené, monogamné manželstvo – Gn 2, 24: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ Boh manželstvo schvaľuje a žehná mu – Rút a Bóz Rút 4, 10; Tobiáš a Sára Tob 7, 9-17. A napokon ho obnovuje vo svojom Synovi Mt 19, 6; Ef 5, 31-32.
Vysluhuje sa prevažne v sobotu popoludní. Zápis je kedykoľvek v úradných hodinách na farskom úrade. Zápis treba vykonať minimálne 3 mesiace pred sobášom.
Sviatovsť posvätného stavu
Sviatosť vysviacky (ordo) a sviatosť manželstva nazývame tiež stavovskými sviatosťami, sviatosťami služby spoločenstvu, lebo sú ustanovené pre spásu iných.
V súčasnosti na Slovensku zápasíme s ustálením názvu tejto sviatosti. Starý zaužívaný termín „sviatosť kňazstva“ celkom neobstojí, lebo nezahŕňa diakonát. CIC používa výraz „posvätný rád“ (porov. kán. 1008); KKC má „posvätný stav“ (porov. č. 1537); SÚSCM ponúka výraz „sviatosť vysviacky“, čo KKC pripúšťa (porov. č. 1538).
V rímskej dobe (antika) sa slovo ordo používalo vo význame zbor, spoločenstvo. Slovom ordinácia (vysviacka, konsekrácia) sa teda označuje začlenenia do zboru biskupov, kňazov a diakonov; ordinácia má kolektívny význam. Preto sa v liturgii spomína ordo episcoporum, ordo presbyterorum, ordo diaconorum. Ordináciou sa udeľuje dar Ducha Svätého, ktorý umožňuje vykonávať posvätnú moc. Tento dar pochádza od samotného Krista a udeľuje ho Cirkev. Ordináciu preto nazývame aj konsekrácia – vysviacka.
Primície boli v našej farnosti naposledy v roku 2017. Kňazom sa stal diakon Štefan Richtárik.
Ak má niekto záujem prihlásiť sa do kňazského seminára, je potrebné najskôr osloviť kňaza vo svojej vlastnej farnosti.
Je vhodné, keď kandidát na vstup do kňazského seminára pravidelne miništruje na svätých omšiach a tiež sa aktívne zapája do života farnosti. (nie je to však podmienka)
Sviatosť pomazania chorých
Medzi sviatostným pokáním a pomazaním chorých (sacramentum unctionis infirmorum; lat. unctio - natieranie; infirmitas - slabosť) je taký vzťah zavŕšenia ako medzi krstom a birmovaním (porov. KKC 1525). Konštitúcia Sacrosanctum Concilium (č. 73) v r. 1963 zmenila názov tejto sviatosti z „posledné pomazanie“ na „pomazanie chorých“. Zároveň nariadila (č.74), aby sa v obrade zachoval poriadok: svätá spoveď, pomazanie chorých a Eucharistia - viatikum.
O udelenie tejto sviatosti treba požiadať kňaza, či už na fare, alebo v sakristii kostola. V nemocniciach pôsobia nemocniční kapláni, ktorí radi poslúžia pri vysluhovaní sviatosti zmierenia, Eucharistie i pomazania chorých.
Ak máte doma chorého, ktorý nemôže chodiť do kostola - prosíme, aby ste ho nahlásili na farskom úrade. Môžeme ho chodievať spovedať priamo domov každý prvý piatok v mesiaci.
text prevzatý z www.varin.fara.sk